|
Yad
Vashim - "spravodlivý medzi národmi"
"V núdzi poznáš priateľa", hovorí
prastará ľudová múdrosť. Nebolo tomu inak ani v nasledujúcej
udalosti v roku 1944 - 1945.
V bývalej Hanzlíkovej (teraz už časti Zlatoviec) bývali v
susedstve rodiny Kôrnerová a Ondrášková. Dobre spolunažívali.
Ich spoločný príbeh začal v auguste 1944, v čase vypuknutia
SNP. Pán Kórner - otec odišiel do povstania k partizánskej
jednotke niekde v okolí Trenčína. Neskoršie udalosti, po potlačení
povstania, vnímala rodina Kôrnerová veľmi citlivo najmä preto,
že boli židovského pôvodu. Cítili, že sú ohrození. Aj udalosti
na Brezine znásobili strach o život. Vtedy sa prihovoril pán
Pavol Ondrášek. Navrhol im, aby sa ukryli v jeho dome. Odišiel
do hôr, vyhľadal pána Kórnera - otca a tiež ho ukryl spolu
s ostatnými členmi jeho rodiny v miestnosti vybudovanej na
povale. Nádej, že bude koniec vojny o niekoľko týždňov, sa
nesplnila. Podkrovná izba sa stala príbytkom, ba nedobrovoľným
väzením pre štvorčlennú židovskú rodinu až do príchodu oslobodzujúcich
vojsk dňa 29. apríla 1945, keď boli oslobodené obe obce: Hanzlíková
a Zlatovce.
Ťažko popísať koľko hrôzy museli prežiť obe rodiny - zachránení
a záchrancovia. Za svojho života spomínal pán Ondrášek, že
raz do domu prišla nemecká vojenská hliadka. Iba rebrík na
povál stačili odstrániť. Našťastie hliadka sa zdržala iba
v pitvore a ukrytá rodina nebola odhalená. Raz sa pokúšal
previesť vlakom prestrojenú rodinu do Trnavy. Bezpečnejší
úkryt však nenašiel a museli sa vrátiť do Hanzlíkovej. Keď
ochoreli ukrývané deti manželia Ondráškoví sa vynašli a zabezpečili
im lekára. Do svojho tajomstva zasvätili príbuzných, bezdetných
manželov Janišových. Tí všestranne pomáhali. V liste po 50
-tich rokoch napísala pani Kôrnerová - matka "... to,
čo Ondráškovci a Janišovci pre nás urobili, to by nebol urobil
ani vlastný brat. Zachránili nás od zastrelenia. Deväť mesiacov
sme mali aj oni, aj my životy ohrozené. Tým je povedané všetko
..."
Po vojne sa zachránená rodina presťahoval do Izraela. Na svojich
záchrancov nezabudla. Oceňovala ich materiálne ale aj morálne.
Okrem iného dali vysadiť v pamätnom sade za každého záchrancu
4 stromy. Kôrnerovci viackrát navštívili svoju pôvodnú vlasť.
Nikdy pritom nezabudli na svojich záchrancov. Tí už odpočívajú
svoj večný sen na zlatovskom cintoríne. Aj posledná návšteva
pána Kórnera mladšieho v júni 1995 viedla na cintorín, aby
si kyticou vďaky a tichou spomienkou uctil svojich záchrancov.
Tento príbeh som sa dozvedel dávnejšie, pri svojej kronikárskej
činnosti v Zlatovciach priamo od nebohých manželov Ondráškových.
Opätovne som si naň spomenul pri poslednom odovzdávaní ocenení
organizácie Yad Vashem záchrancom židovských rodín v Bratislave.
Napísal som tejto národnej organizácii v Bratislave ale aj
zachránenej rodine v Izraeli. Tá reagovala a potvrdila udalosť.
Pán Kórner mladší podal svoju svedeckú výpoveď do centrály
Yad Vashem v Izraeli.
V novembri 1995 mi prišiel list datovaný 9. 11. 1995. V ňom
mi centrála Yad Vashem z Jeruzalema oznamuje, že Ondrášek
Pavel a Mária boli ocenení titulom "Spravodliví medzi
národmi" in memoriam, za pomoc preukázanú židovským osobám
počas obdobia holokaustu. Mená vyznamenaných môžu byť zapísané
na Múr vyznamenaných (Rightelus Honor Wall) nad Yad Vashem.
Takto je aj po 50 rokoch od najstrašnejšej vojny dokázaný
a ocenený skutok a statočnosti jednotlivých ľudí.
Výňatok z Obecnej kroniky 1995
|
|