Yad Vashim - "spravodlivý medzi národmi"

"V núdzi poznáš priateľa", hovorí prastará ľudová múdrosť. Nebolo tomu inak ani v nasledujúcej udalosti v roku 1944 - 1945.
V bývalej Hanzlíkovej (teraz už časti Zlatoviec) bývali v susedstve rodiny Kôrnerová a Ondrášková. Dobre spolunažívali. Ich spoločný príbeh začal v auguste 1944, v čase vypuknutia SNP. Pán Kórner - otec odišiel do povstania k partizánskej jednotke niekde v okolí Trenčína. Neskoršie udalosti, po potlačení povstania, vnímala rodina Kôrnerová veľmi citlivo najmä preto, že boli židovského pôvodu. Cítili, že sú ohrození. Aj udalosti na Brezine znásobili strach o život. Vtedy sa prihovoril pán Pavol Ondrášek. Navrhol im, aby sa ukryli v jeho dome. Odišiel do hôr, vyhľadal pána Kórnera - otca a tiež ho ukryl spolu s ostatnými členmi jeho rodiny v miestnosti vybudovanej na povale. Nádej, že bude koniec vojny o niekoľko týždňov, sa nesplnila. Podkrovná izba sa stala príbytkom, ba nedobrovoľným väzením pre štvorčlennú židovskú rodinu až do príchodu oslobodzujúcich vojsk dňa 29. apríla 1945, keď boli oslobodené obe obce: Hanzlíková a Zlatovce.
Ťažko popísať koľko hrôzy museli prežiť obe rodiny - zachránení a záchrancovia. Za svojho života spomínal pán Ondrášek, že raz do domu prišla nemecká vojenská hliadka. Iba rebrík na povál stačili odstrániť. Našťastie hliadka sa zdržala iba v pitvore a ukrytá rodina nebola odhalená. Raz sa pokúšal previesť vlakom prestrojenú rodinu do Trnavy. Bezpečnejší úkryt však nenašiel a museli sa vrátiť do Hanzlíkovej. Keď ochoreli ukrývané deti manželia Ondráškoví sa vynašli a zabezpečili im lekára. Do svojho tajomstva zasvätili príbuzných, bezdetných manželov Janišových. Tí všestranne pomáhali. V liste po 50 -tich rokoch napísala pani Kôrnerová - matka "... to, čo Ondráškovci a Janišovci pre nás urobili, to by nebol urobil ani vlastný brat. Zachránili nás od zastrelenia. Deväť mesiacov sme mali aj oni, aj my životy ohrozené. Tým je povedané všetko ..."
Po vojne sa zachránená rodina presťahoval do Izraela. Na svojich záchrancov nezabudla. Oceňovala ich materiálne ale aj morálne. Okrem iného dali vysadiť v pamätnom sade za každého záchrancu 4 stromy. Kôrnerovci viackrát navštívili svoju pôvodnú vlasť. Nikdy pritom nezabudli na svojich záchrancov. Tí už odpočívajú svoj večný sen na zlatovskom cintoríne. Aj posledná návšteva pána Kórnera mladšieho v júni 1995 viedla na cintorín, aby si kyticou vďaky a tichou spomienkou uctil svojich záchrancov.
Tento príbeh som sa dozvedel dávnejšie, pri svojej kronikárskej činnosti v Zlatovciach priamo od nebohých manželov Ondráškových. Opätovne som si naň spomenul pri poslednom odovzdávaní ocenení organizácie Yad Vashem záchrancom židovských rodín v Bratislave. Napísal som tejto národnej organizácii v Bratislave ale aj zachránenej rodine v Izraeli. Tá reagovala a potvrdila udalosť. Pán Kórner mladší podal svoju svedeckú výpoveď do centrály Yad Vashem v Izraeli.
V novembri 1995 mi prišiel list datovaný 9. 11. 1995. V ňom mi centrála Yad Vashem z Jeruzalema oznamuje, že Ondrášek Pavel a Mária boli ocenení titulom "Spravodliví medzi národmi" in memoriam, za pomoc preukázanú židovským osobám počas obdobia holokaustu. Mená vyznamenaných môžu byť zapísané na Múr vyznamenaných (Rightelus Honor Wall) nad Yad Vashem.

Takto je aj po 50 rokoch od najstrašnejšej vojny dokázaný a ocenený skutok a statočnosti jednotlivých ľudí.

Výňatok z Obecnej kroniky 1995